Zlepšenie zdravia hrubého čreva

SK

Close
Chiudere / Cerrar / Zavřít / Zatvoriť

Choose your language:
Scegliere la lingua:
Elija su idioma:
Vyberte si prosím svůj jazyk:
Vyberte si svoj jazyk:
Angličtina BRASIL CZECHIA ESPAÑA ITALIA

Problémy s dojnicami počas tranzitného obdobia sú spôsobené aktiváciou systémovej imunity

Please click to accept the cookies for Youtube or you can watch the video on the Youtube channel.

Počas webinára HealthyLife, 25. februára 2021, profesor Lance Baumgard spochybnil existujúcu dogmu, že problémy u dojníc v prechodnom období sú spôsobené vysokou NEFA a hypokalcémiou. Najnovšie dôkazy naznačujú, že systémový zápal vyžaduje značné metabolické zmeny, ktoré môžu mať v konečnom dôsledku vplyv na produkciu, reprodukciu a zdravie. V období okolo telenia môže zápal pochádzať z viacerých zdrojov vrátane maternice a mliečnej žľazy, ale aj zo syndrómu “deravého čreva”.

Ketóza a hypokalcémia nie sú príčinou problémov v prechodnom období, sú iba výsledkom systémového zápalu

Iba 50 % dojníc v Severnej Amerike absolvuje tranzitné obdobie bez toho, aby došlo k jednej z nasledujúcich udalostí

  • Dystokia
  • Mliečna horúčka
  • Zadržané lôžko
  • Metritída
  • Ketóza
  • Dislokácia slezu
  • Stukovatenie pečene
  • Krívanie
  • Úhyn

Obrázok 1. Účinky zvýšenej NEFA, hyperketonémie a hypokalcémie na zdravotný stav dojníc a produkciu mlieka.

Tradičným presvedčením je, že zvýšené NEFA, hyperketonémia a hypokalcémia spôsobujú produkčné a zdravotné problémy u dojníc.

Retrospektívne a výskumné štúdie u dojníc spájajú a viažu NEFA a BHBA s problémami počas prechodu na laktáciu2,3,4,5,6, ale na druhej strane, hyperketonémia a hypokalcémia niekedy korelujú so zvýšenou produkciou mlieka. Existuje teda málo praktických dôkazov o tom, ako môžu NEFA, ketóny a vápnik mať taký veľký vplyv na rôzne, zdanlivo nesúvisiace systémy a ochorenia (viď Obrázok 1).

Dogma o ketóze

Dogma o ketóze vždy spočívala v tom, že nadmerná mobilizácia tukového tkaniva spôsobuje stukovatenie pečene a ketózu. Tento problém sa zhoršuje u vysokoprodukčných dojníc. Na základe toho bolo teoretickým a praktickým cieľom znížiť hladiny NEFA v krvi. Prečo by však evolúcia uprednostňovala scenár, v ktorom matka ohrozuje samú seba a ohrozuje svoju schopnosť živiť svoje mláďa?

NEFA a ketóny sú „pohonnými látkami“, ktoré využíva organizmus už takmer od začiatku života. Všetky cicavce metabolicky uvoľňujú a produkujú oboje, a pravidelne ich aj využívajú. Dokonca aj mikróby ukladajú a oxidujú mastné kyseliny! Aktivácia imunity znižuje príjem krmiva u všetkých druhov a kmeňov živočíchov, dokonca aj u hmyzu. Ketóza je normálnou a najlepšou stratégiou využitou na prežitie období s nedostatkom živín. Mobilizácia tukového tkaniva a čiastočná premena NEFA na ketóny je nevyhnutnou pre maximálnu dojivosť dojníc na začiatku laktácie.

Dogma o hypokalcémii

Dogma o hypokalcémii vždy spočívala v tom, že príjem vápnika na tvorbu mlieka je taký rýchly a rozsiahly, že presahuje homeostatickú kapacitu dojníc na jeho doplnenie. Na základe toho bolo teoretickým a praktickým cieľom minimalizovať hypokalcémiu dojníc po otelení. Jedným z najväčších pokrokov vo výžive dojníc v priebehu posledných 30 rokov bolo, že klinická mliečna horúčka sa takmer odstránila riadením dotácie vápnika v popôrodnej výžive. Subklinická hypokalcémia sa považuje za patologickú a všeobecne sa uznáva, že klinická hypokalcémia je jej negatívnym následkom. Hypokalcémia je pravdepodobne faktorom vyvolávajúcim periparturientnú imunosupresiu, vedúcu k zvýšenému riziku vzniku metabolických porúch u dojníc (t.j ., mastítída, metritída, dislokácia slezu).

Obrázok 2. LPS (lipopolysacharid) je prijatý z čreva a viaže sa na LBP (protein viažuci lipopolysacharid). Komplex LPS - LBP aktivuje TLR4 (toll-like receptor 4), ktorý podnieti systémovú zápalovú odpoveď a zvýšenie proteínov akútnej fázy v krvnom obehu.

Systémový zápal u dojníc

Systémový zápal je pozorovaný takmer u všetkých kráv v tranzitnej fáze7,8,9. Môže pochádzať z mastidíd alebo metritíd, ale rovnako aj z gastrointestinálneho traktu, presnejšie z bachora, ale čoraz viac dôkazov naznačuje, že východiskom môže byť takisto aj hrubé črevo. Aktivácia systémovej imunity má za následok absorpciu LPS z črevného lúmenu do obehu (viď. Obrázok 2).

Obrázok 3. Vplyv hladiny haptoglobínu na zdravotný stav a mortalitu dojníc po otelení.
Obrázok 4. Vplyv hladiny haptoglobínu na výskyt metritíd u dojníc po otelení.

Dokonca i hmyz vykazuje zníženie spotreby krmiva v reakcii na infekciu

O sprostredkovateľoch zápalu je známe, že sú silnými zlúčeninami vyvolávajúcimi nechutenstvo10. Znížený príjem krmiva je vysoko zachovalou reakciou druhov na infekciu11, a to dokonca aj u hmyzu. Ukázalo sa, že dojnice so zvýšenou hladinou haptoglobínu vo svojom krvnom obehu majú znížený DMI, ale aj nárast NEFA a BHB7. Zápal je najjednoduchším a najlogickejším vysvetlením, prečo niektoré kravy v tranzitnom období neprijímajú krmivo v dostatočnom množstve pred a po telení. Ukázalo sa, že zvýšené hladiny haptoglobínu v krvi predchádzajú klinickému ochoreniu12,13 (viď Obrázok 3 a 4).

Obrázok 5. Následky aktivácie systémovej imunity u dojníc v tranzitnom období.

Teória posunu paradigmy

Na základe vyššie uvedených dôkazov sa predpokladá, že zvýšené NEFA a hyperketonémia sú spôsobené hypofágiou stimulovanou aktiváciou imunity, a že hypokalcémia je tiež výsledkom aktivácie imunity. Podľa tejto teórie sú nízky príjem krmiva, vysoké NEFA, hyperketonémia a hypokalcémia u dojníc iba príznakmi predchádzajúcej stimulácie imunity (viď Obrázok 5).

Pokiaľ dojnica s ketózou nezačne produkovať mlieko, neprijíma intenzívne krmivo, vyzerá apaticky a má miernu horúčku, mala by byť liečená na ketózu. Ak však intenzívne prijíma krmivo, má výbornú dojivosť, vyzerá naozaj dobre a nemá horúčku, má predpoklady byť jednou z najlepších kráv v stáde - neošetrujte ju, nechajte ju na pokoji!

Záver

Aktivácia imunity a následný zápal zohrávajú dôležitú rolu pri metabolických poruchách kráv v tranzitnom období. Vysoké NEFA, ketóny a subklinická hypokalcémia nie sú nevyhnutne zlé, pokiaľ je krava inak zdravá (dobre prijíma krmivo a dobre dojí). Imunitná reakcia môže byť zodpovedná za niektoré prípady popôrodnej hypokalcémie. Hypokalcémia však môže byť aj obrannou stratégiou, ktorú dojnica nadobudne na uvoľnenie toxického zaťaženia14. Pokiaľ aktivácia systémovej imunity u dojníc je príčinou zníženia príjmu krmiva, riešením je zabrániť aktivácii imunity, aby sa zabezpečil maximálny príjem sušiny po otelení.

Stiahnite si ďalší výskum a dokumentáciu

Získajte prístup k celej našej dokumentácii o protokoloch Selko, trvalo udržateľnom chove dojníc a najnovších vedeckých poznatkoch o manažmente tranzitného obdobia dojníc.

Aktivácia imunity a následný zápal: Vplyvy určujúce úspešnosť prechodu kráv na laktáciu? Profesor Lance Baumgard, PhD, zo Štátnej univerzity v Iowe, sa zaoberá dogmami kráv v tranzitnom období. Je čas na nové závery?

Zaregistrujte sa len raz a stiahnite si všetko čo potrebujete

This is not correct
This field is required
This is not correct
This is not correct.
This is not correct

Ďakujeme za Váš záujem o HealthyLife

Práve sme Vám poslali e-mailovú správu. Postupujte podľa pokynov v tejto e-mailovej správe na dokončenie Vášho sťahovania. Upozorňujeme, že v niektorých prípadoch môžu filtre na spam blokovať automatické správy. Pokiaľ nenájdete e-mailovú správu medzi doručenou poštou, skontrolujte priečinok s nevyžiadanou poštou.

Pekný deň Vám prajeme!

Zistite viac o prechodnom manažmente...

Odkazy

  1. Drackley, J.K, (1999), Biology of Dairy Cows During the Transition Period: the Final Frontier? Journal of Dairy Science Vol. 82, No. 11, 1999: 2259-2273.
  2. Chapinal, N, Carson, M, LeBlanc, S.J, Leslie, K.E, Godde, S, Capel, M, Santos, J.E.P, Overton, M.W, and T.F.Duffield (2012), The association of serum metabolites in the transition period with milk production and early-lactation reproductive performance. J. Dairy Sci. 95 :1301–1309.
  3. Duffield, T.F, Lissemore, K.D, McBride, B.W. and K.E. Leslie, (2009). Impact of hyperketonemia in early lactation dairy cows on health and production. J. Dairy Sci. 92:571–580.
  4. LeBlanc, S.J, Leslie, K.E, and T. F. Duffield (2005). Metabolic predictors of displaced abomasum in dairy cattle. J. Dairy Sci. 88:159–170.
  5. Ospina, P. A, Nydam, D.V, Stokol, T. and T.R. Overton (2010), Evaluation of nonesterified fatty acids and β-hydroxybutyrate in transition dairy cattle in the northeastern United States: Critical thresholds for prediction of clinical diseases. J. Dairy Sci. 93:546–554.
  6. Ospina, P.A, Nydam, D.V, Stokol, T. and T.R. Overton (2010). Associations of elevated nonesterified fatty acids and β-hydroxybutyrate concentrations with early lactation reproductive performance and milk production in transition dairy cattle in the northeastern United States. J. Dairy Sci. 93:1596–1603.
  7. Bradford B. J., Yuan K., Farney J. K., Mamedova L. K., Carpenter A. J. (2015). Inflammation during the transition to lactation: New adventures with an old flame. J. Dairy Sci. 98:6631-6650.
  8. Trevisi E., Massimo A., Cogrossi S., Bertoni G (2011). Metabolic stress and inflammatory response in high-yielding, periparturient dairy cows. Research in Veterinary Science 93(2):695-704.
  9. Bertoni, G, Trevisi, E, Han, X. and M. Bionaz (2008). Effects of inflammatory conditions on liver activity in puerperium period and consequences for performance in dairy cows. J. Dairy Sci. 91(9):3300-10.
  10. Kushibiki, S., Hodate, K Shingu, H, Obara, Y, Touno, E, Shinoda, M, and Y. Yokomizo. (2003). Metabolic and lactational responses during recombinant bovine tumor necrosis factor-α treatment in lactating cows. J. Dairy Sci. 86:819–827.
  11. Wang, A, Huen, S.C, Luan, H.H, Yu, S, Zhang, C, Gallezot, J, Booth,C. J. and R. Medzhitov (2016), Opposing Effects of Fasting Metabolism on Tissue Tolerance in Bacterial and Viral Inflammation. Cell 166, 1512–1525.
  12. Sabreda, D.A. (2012). Serum Haptoglobin as an Indicator for Calving Difficulties and Postpartal Diseases in Transition Dairy Cows. Undergraduate Thesis, Oregon State University, Corvallis.
  13. Huzzey, J.M, Duffield, T.F, LeBlanc, S.J, Veira, D.M, Weary, D.M and M. A. G. von Keyserlingk (2012). Haptoglobin as an early indicator of metritis, J. Dairy Sci. 92:621–625.
  14. Horst, E. A, Mayorga, E.J, Al-Qaisi, M, Goetz, B.M, Kvidera, S.K and L.H. Baumgard (2020). Effects of maintaining eucalcemia following immunoactivation in lactating Holstein dairy cows. J. Dairy Sci. 103.